Hovoríme tu o krstnom mene

Máme tu krstné meno...

V Salzkammergut sme vždy hovorili krstným menom. Domáci medzi sebou ale aj dovolenkovými a dovolenkovými hosťami. Začína sa pozdravom: „Griaß Di“ (pozdravujem) a končí sa rozlúčkou „Pfiat Di“ ((Boh) ochraňuj ťa). Nie je to teda neúcta, ale otvorenosť, ktorú prinášame ľuďom z iných regiónov Rakúska, Európy a sveta.

V revolučnom Francúzsku bol dokonca v roku 1793 vydaný „dekrét duz“. Každý, kto v tom čase nepoužíval krstné meno, sa dostal do všeobecného podozrenia, že pokračuje v propagácii ľudskej nerovnosti. Okrem toho nemôžete urobiť revolúciu „Per Sie“, opísal tento fenomén Werner Besch vo svojej štandardnej práci „Duzen, Siezen, Tituren“.

So študentskou revolúciou v 68. rokoch došlo v nemecky hovoriacom svete k skutočnej expanzii prvého mena, ktorá pokračuje dodnes so vstupom amerických firemných kultúr do európskych spoločností a rôznych platforiem sociálnych médií.

Všímame si to aj sami.Nielen že sa nám ľahšie pracuje, ale aj rozpráva sa. Známe slovo znižuje vzdialenosti. Nie sú to len nadávky, ktoré rýchlejšie vykĺznu, ale aj pozitívne veci: „Ty, ja mám problém“ alebo „Ty, môžeme spolu pracovať na riešení?“. Známe slovo podporuje otvorenosť, kreativitu, vytvára blízkosť a znižuje zábranu pri riešení citlivých tém.

V Salzkammergute bolo pri vzájomnom styku odjakživa zvykom „du“, a preto sme sa rozhodli vychádzať zo všetkých našich hostí krstným menom. Nie z neúcty k druhému, ale z otvorenosti voči ľuďom, ktorých ešte nepoznáme. S ohľadom na to sa tešíme na rozhovor s vami v momente stretnutia alebo opätovného stretnutia...
Share by: