poľnohospodárstvo a príroda

Dobrých 85 percent z celkovej plochy Rakúska 83 850 km2 sa využíva na poľnohospodárstvo a lesníctvo. Najmä v Alpách a v predhorí Álp prevláda chov dobytka a chov dojníc, v severných rovinatých a kopcovitých krajinách, v Dolnom Rakúsku a v Burgenlande prevláda chov na ornej pôde.

Celkovo je tu asi 170 000 fariem, z ktorých asi 100 000 hospodári na pastvinách so zvieratami živiacimi sa vlákninou a zvyšných 70 000 obrába polia, zeleninu, víno a ovocie. Spravidla ide o malé farmy obhospodarované jednotlivými farmármi, ktorí obrábajú plochu v priemere okolo 70 hektárov.

Pokiaľ ide o ekologické poľnohospodárstvo, Alpská republika je považovaná za priekopnícku a vzorovú krajinu. Počet ekologických fariem je 22 000 a je svetovým lídrom so 17-percentným podielom všetkých poľnohospodárskych spoločností. Rakúsko je s 19,5 percentami celosvetovo na treťom mieste za Falklandskými ostrovmi (36,3 percenta) a Lichtenštajnskom (31 percent), pokiaľ ide o využitie celej poľnohospodárskej plochy na ekologickú výrobu, hoci v niektorých regiónoch je toto percento dokonca takmer 50 percent. percent.

Podpora ekológie maloštruktúrovaného poľnohospodárstva v alpskej republike siaha okrem iného aj k poľnohospodárskej politike krajiny, ktorá tento rozvoj podporuje ekologickými akčnými programami. Je to však aj vďaka angažovanosti mnohých malých farmárov, ktorí podobne ako prevádzkovatelia FISCHERGUT v St. Wolfgang z presvedčenia praktizujú prírodné, ekologické a trvalo udržateľné poľnohospodárstvo.

Maloštruktúra Rakúska sa výrazne líši od prevažne veľkovýrobného poľnohospodárstva ostatných stredoeurópskych krajín. Napríklad v Nemecku, ktoré je najväčším producentom mlieka v Európskej únii, je 89-tisíc fariem, ktoré chovajú iba kravy, spolu 4,2 milióna. Predovšetkým v nových spolkových krajinách sú veľké farmy s viac ako 300 ustajnenými zvieratami, ktoré nezriedka dostávajú ku klasickému krmivu ako tráva alebo siláž – trávne odrezky konzervované fermentáciou aj koncentrované krmivo ako repkový či sójový šrot.

Ale medzitým – ako v mnohých iných krajinách – nastalo pomalé prehodnocovanie. Vo Švédsku je už zákonná požiadavka, aby sa zvieratá v lete pásli vonku; iné krajiny na to ponúkajú finančné stimuly. Neustále sa zvyšuje aj počet ekologických fariem a ekologicky obhospodarovaných oblastí.

Napríklad v Nemecku bol podiel ekologických fariem na celkovom poľnohospodárstve v roku 1996 1,3 percenta a v roku 2013 vzrástol na 8,2 percenta. Ekologicky obhospodarovaná plocha tiež zaznamenala v rovnakom období nárast z 2,1 na 6,4 percenta, aj keď je to výrazne menej ako v Rakúsku.

Ako je v alpskej republike už dlho zvykom, v Nemecku je stále viac spoločností, ktoré priamo uvádzajú na trh svoje bioprodukty a ponúkajú aj dovolenky na farmách, hoci v niektorých ohľadoch stále chýbajú jasne organizované štruktúry a projekty. Na druhej strane v Rakúsku spojilo svoje sily 1 600 priamych farmárov pod značkou „Gutes vom Bauernhof“, ktorá predstavuje zaručenú overenú kvalitu a odlišuje aj znamenitú LAMB A OVCI SALAMI z FISCHERGUT.

Jeden dôvod trendu k ekologickejšiemu poľnohospodárstvu možno vidieť vo zvýšenom dopyte spotrebiteľov na celom svete, ktorí sa čoraz viac odvracajú od konvenčného poľnohospodárskeho priemyslu v dôsledku potravinových škandálov, ako je zhnité mäso a zvýšené zdravotné povedomie. Navyše, obrázky krutého továrenského poľnohospodárstva určite mnohých ľudí zaskočili a prinútili ich zamyslieť sa nad uvedomelým a zodpovedným životom.

Okrem toho sa v súčasnosti začínajú prejavovať dôsledky celosvetového ničenia prírody bezohľadnými prospechármi v poľnohospodárskom sektore. Príkladom toho je klčovanie dažďových pralesov v Južnej Amerike, aby sa uvoľnilo miesto pre gigantické monokultúry sóje, z ktorých sa vyrába krmivo pre zvieratá určené na export, ktoré sa má kŕmiť kravami v priemyselnom chove.

Škody na životnom prostredí, ako je pokles biodiverzity, možno pozorovať aj v rôznych regiónoch Nemecka, kde dominuje stabilné bývanie a spásané trávne porasty alebo trávne porasty ošetrované rôznym časom kosenia sa zmenšujú. Okrem toho v oblastiach pestovania kukurice, ktoré produkujú špeciálne krmivo pre vysokoprodukčné kravy, bolo možné zistiť znečistenie podzemných vôd dusičnanmi a nadmerné hnojenie jazier v dôsledku používania pesticídov a iných látok.

Tieto príklady ukazujú, aký veľký vplyv má agrosektor na prírodu a že ju dokáže ničiť aj zachovávať. A keďže prírodné zdroje nemožno využívať donekonečna, intenzívne poľnohospodárstvo, ktoré sa spolieha na extrémne metódy na zvýšenie produktivity zvierat a rastlín, môže nakoniec iba zlyhať, zatiaľ čo extenzívne poľnohospodárstvo, ktoré sleduje ekologické princípy, sa stáva čoraz dôležitejším.