50 percent všetkého jedla sa vyhodí: každý druhý šalát, každý druhý zemiak a každý piaty chlieb. Väčšina z nich skončí v koši skôr, než sa vôbec dostane k spotrebiteľovi. A takmer nikto nepozná rozsah odpadu.
Kto vyrába odpadky z jedla? Aké sú dôsledky globálneho ničenia potravín pre klímu? A za nakŕmenie siedmich miliárd ľudí?
Film nachádza odpovede medzi farmármi, manažérmi supermarketov, smetiarmi a kuchármi. V Nemecku, Rakúsku, Japonsku, Francúzsku, Kamerune, Taliansku a Spojených štátoch. A nachádza ľudí, ktorí si viac vážia naše jedlo a vyvinuli alternatívy, ako s nimi prestať plytvať.
Nikto si nemyslí, že je dobré vyhadzovať jedlo – „lebo iní nemajú čo jesť,“ hovoria mladší a starší si ešte pamätajú hlad počas vojny: „Boli sme radi za každú kôrku chleba.“ Všetci však berieme časť vo veľkom ex a hop!
Valentin Thurn vystopoval realitu v našich smetných nádobách. V odpadových kontajneroch veľkoobchodov, supermarketov a tých na našom prahu. Obsahujú množstvo perfektných potravín, niektoré ešte v originálnom balení a často ani neuplynul dátum predaja. Len v Nemecku sa ročne vyhodí viac ako desať miliónov ton potravín. A je ich stále viac! Prečo toľko vyhadzujeme? Pri hľadaní vysvetlení sa Valentin Thurn rozpráva s predavačmi a manažérmi supermarketov, pekármi, inšpektormi veľkoobchodných trhov, ministrami, psychológmi, farmármi a byrokratmi EÚ.
Zistil, že ide o systém, na ktorom sa podieľame všetci: supermarkety neustále ponúkajú celý sortiment tovaru. Chlieb na regáloch musí byť čerstvý do neskorého večera a jahody sú dostupné kedykoľvek počas roka. A všetko musí vyzerať perfektne: zvädnutý list šalátu, prasklina v zemiaku alebo priehlbina v jablku a tovar je hneď vytriedený. Nádoby na jogurt dva dni pred dátumom spotreby. Skutočnosť, že plytváme polovicou jedla, má ničivý vplyv na globálnu klímu.
Dôsledky sú ďalekosiahle, pretože dopady na globálnu klímu sú zničujúce. Poľnohospodárstvo pohltí obrovské množstvo energie, vody, hnojív a pesticídov a dažďové pralesy sa klčujú na pastviny. Viac ako tretina skleníkových plynov je spôsobená poľnohospodárstvom. Nezanedbateľný je aj potravinový odpad, ktorý na skládkach kvasí, pretože vznikajúce klimatické plyny majú rozhodujúci vplyv na globálne otepľovanie.
TASTE THE WASTE ukazuje, že prebieha globálne prehodnotenie a že existujú ľudia, ktorí tomuto šialenstvu čelia vynaliezavosťou a odhodlaním.
Malé kroky znamenajú veľkú príležitosť.